Hovorí sa, že víno je staré ako ľudstvo samo. A dejiny tomu dávajú za pravdu. Aj podľa biblie vysadil prvé vinohrady sám praotec Noe na posvätnej hore Ararat a vyrobil prvé víno. Gruzínčania pomenovali nápoj z hrozna „gvino“ a toto pomenovanie sa upravilo v mnohých jazykoch sveta na nám známe vino, vini, wine, wein či naše víno.
Víno na Slovensku
Najstaršie dôkazy o pestovaní viniča na území Slovenska siahajú do obdobia 5. storočia pred n. l., keď naše územie obývali keltské kmene, o čom svedčia archeologické nálezy z rakúskeho Linzu i zo Smoleníc v Malých Karpatoch. Avšak až príchodom Rimanov na naše územie sa pestovanie viniča a výroba vína zintenzívnila. Rímsky cisár Marcus Aurélius Probus v treťom storočí dokonca nariadil svojim légiám, aby zakladali nové vinice na dobytom území Galie a Panónie. Vinič našiel aj v týchto „severných“ oblastiach dobré podmienky a ujal sa. Zánikom rímskej ríše však pestovanie viniča nekončí, ale pretrváva až do príchodu Slovanov do Karpatskej kotliny. Aj na Veľkej Morave malo vinohradníctvo svoje pevné miesto v poľnohospodárskej činnosti.
V období panovania kráľa Štefana I. (997 – 1038) sa začína vytvárať ucelené malokarpatské vinohradníctvo rozšírením viníc od Bratislavy do Rače, Svätého Jura, Limbachu, Pezinka, Modry, až po Horné Orešany. Tento rozmach vinárskej produkcie pokračuje aj do ďalších oblastí na severovýchod v okolí Nitry, ako aj na juh stredného Slovenska až do vpádu tatárskych vojsk na naše územie v roku 1241. V roku 1451 sa zakladá Združenie vinohradníkov v Bratislave, v roku 1494 vzniklo slávne Bratstvo cechu vinárskeho v Pezinku.
Víno je jednou z najcivilizovanejších vecí na svete a jednou z najprirodzenejších vecí na svete, ktorá bola dovedená k najväčšej dokonalosti, a ponúka väčší rozsah na pôžitok a ocenenie, než možno akákoľvek iná čisto zmyslová vec.
Počas panovania Márie Terézie a Jozefa II. zaznamenávame najväčší rozkvet vinohradníctva na našom území. Výmera viníc dosahuje takmer 57 000 ha. Avšak koniec 19. storočia priniesol do európskych viníc pohromu v podobe fyloxéry, zhubnej choroby viniča, ktorá zdecimovala takmer 80% viníc. Nenávratne sa zničili niektoré tradičné odrody, vinohradníctvo v celej Európe bolo na kolenách. Záchrana prišla spoza oceánu, keď sa vo viniciach použil na výsadbu americký podpníkový vinič odolný voči tejto chorobe. Do neho sa začali štepiť ušľachtilé odrody, ktoré poznáme dodnes.
Malokarpatská vinohradnícka oblasť
Je to oblasť s najväčšou rozlohou vinohradov, ale aj najväčšími rozdielmi v podmienkach. Tvorí ju 12 vinohradníckych rajónov a 120 vinohradníckych obcí.
Okrem viníc rozprestierajúcich sa na svahoch Malých Karpát sú tu pričlenené vinice v Stupave a na Záhorí a taktiež vinice v okolí Senca, Trnavy a Hlohovca. Tento umelo vytvorený celok umožňuje totiž prístup k surovine aj tým výrobcom, ktorí nemajú nijaké vlastné vinice. Vinice v Malých Karpatoch majú prevažne juhovýchodnú orientáciu so sklonom do 20%. Nadmorská výška vinohradov sa pohybuje v rozmedzí 145 – 260 m nad úrovňou mora. Pôdy svojím zložením vytvárajú ideálne podmienky, sú ľahké, slabo zadržujú vodu a dobre absorbujú slnečné teplo.
Zdroj: https://profil.kultury.sk/sk/vinohradnictvo-a-vinarstvo/
